na Blog.cz

Prepáčte, prepáčte prepáčte a ešte raz prepáčte, ale nemám momentálne na nič čas. SB ospravedľňujem sa, dúfam, že sa čoskoro vrátim... Vaša Lunar

Matku buchli do chrbta a zložila sa na zem vykašliavajúc krv. Chcela som zakričať, chcela som tam vbehnúť a oslobodiť ju aj Darney, ale keď som urobila krok vpred a otvorila som ústa, že zakričím Jared ku mne priskočil a jednou rukou mi priložil ruku na ústa a druhou ma chytil okolo pása. Chcela som ho buchnúť a nakričať naňho nech ma pustí, nech tu len tak nestojí, nech mi pomôže! Ale on mal ruky príliš mocné, príliš silné a ja som bola teraz taká slabá! V takom strachu, ktorý zo mňa všetko vysával. Ťahal ma hlbšie do lesa a keď vedel, že už je to tu pomerne bezpečné oprel ma o strom a pustil mi ruku, ktorá ho už iste musela bolieť od toho ako som do nej hrýzla a rukami som ju zvierala, a snažila sa ju odo mňa odtrhnúť.

"Nič nevymýšľaj," povedal a zošuchol sa na zem vedľa mňa. Pozrela som mu do tváre a snažila som sa odhadnúť na čo asi teraz tak myslí.

"Čo budeme teraz robiť?" Spýtala som sa ešte s roztraseným hlasom. Do konca života sa budem nenávidieť za túto moju slabosť. Bojovník nikdy neukazuje svoje city a už vôbec nie svoj strach. Ale pravý bojovník sa ani nebojí. A to nás všetci učili už odmalička. Ale ja zrejme nie som pravý bojovník, pretože som práve porušila úplne všetko.

Po prvé: Rozprávam sa s cudzím, ktorý kľudne mohol, alebo môže patriť k zlým.

Po druhé: Stratila som chladnú hlavu.

Po tretie: Mám strach.

A po štvrté: Nebránila som svojich druhov.

Práve som zradila sama seba.

"Ideme ku mne. Bude tam bezpečnejšie."
"Ale čo spravím s mojou rodinou? Nemôžem ich nechať zomrieť...teda ak už ..." Nedokázala som to dopovedať. Z celej svojej sily som sa bránila proti tejto myšlienke. Jednoducho som jej neverila. Alebo som skôr nechcela veriť.

"Zachránime ich, ale teraz by sme si akurát tak podpísali rozsudok smrti."
"Keď hovoríš my, to znamená, že mi pomôžeš?" Prekvapene som sa spýtala.

"Áno, pomôžem."

"Tak poďme, než sa úplne zotmie," povedal a ja som mlčky prikývla hlavou. Kráčali sme svižným krokom a snažili sme sa byť čo najtichší. Keď sme tam konečne prišli Jared prehlásil, že ide ešte niečo nájsť pod zub.
"Ty nemáš žiadne zásoby?"

"Mám, ale tie si necháme na horšie časy."

"Tak dobre. Pomohla by som ti, ale teraz...už naozaj nevládzem"
"To je v poriadku." Milo sa na mňa usmial a bolo to dosť hrejivé. Chvíľu som ho ešte pozorovala až kým mi nezmizol z dohľadu.

* * *

Vošla som do Jaredovho príbytku a zabalila som sa do teplej deky. Chvíľu som len tak hľadela do steny, keď som sa rozhodla poobzerať sa tu. Nebolo to tu moc veľké, ale dalo sa tu trochu pohybovať. Vošla som do druhej miestnosti. Bola tam zaprášená kuchynská linka a drevený stolík s mini stoličkou vedľa. Otvorila som poličky nad linkou a naskytol sa mi pohľad na rôzne dlhotrvanlivé konzervy. Vedľa boli fľašky s vodou. Rozhodla som sa mu tu nič neukradnúť a tak aj napriek protestom žalúdka a môjho vysušeného hrdla som zavrela dvierka na poličke a vrátila sa naspäť do prvej miestnosti, keď práve vošiel Jared.

"Tu máš nejakú tú vodu a jedlo. Moc som toho nenašiel, ale aspoň voda je studená a čistá."

"Ako to, že v tomto lese sa tak, ako po celom svete voda neskazila? Ako to, že tu ešte žijú vtáci? Ako to, že je tu zeleň? Ako to, že tento les vôbec žije?" Spýtala som sa ho dúfajúc, že vie odpoveď no on len mykol plecami.

"To nikto nevie. Je to záhada na ktorú však nepotrebujem odpoveď. Nikdy som sa o tom nezaujímal. Hlavné je, že to tak je," povedal a ja som si vzdychla. Chcem vedieť odpoveď. Nemám rada, keď niečomu nerozumiem.

"Nejdeme už spať?" Spýtala som sa keď som sa pozerala na oblohu. Zdalo sa, že už môže byť docela veľa hodín.

"Bolo toho dnes na mňa veľmi veľa."
"Máš pravdu," povedal bez obalu Jared a zhasol jeho malú lampičku, ktorá tu pred chvíľou vytvárala tlmené svetlo.

"Heh...Jared...nechcem byť nejaká neslušná, alebo tak, ale kde mám spať?"
"Prepáč, ale ja tu mám len jednu posteľ. A možno si hosť, ale mne je to jedno. Takže sa prikry s tou dekou vedľa teba a dobrú noc. Tá zem nie je až taká nepohodlná." Síce je tma, ale my máme iné videnie. Lepšie. A tak som aj cez tú tmu videla ako sa Jared povýšenecky usmial. Mám z neho veľmi zmiešané pocity. Raz sa správa milo a raz divno a namyslene. Odfrkla som si a otočila sa mu chrbtom.

* * *

Snažím sa zaspať, ale jednoducho to nejde. Stále myslím na Darney a na jej vydesený výraz plný strachu. A na mamu. Na jej oči, ktoré sa ani v takej chvíli nepoddali panike. Na tie oči v ktorých som videla odhodlanie bojovať a prežiť. Na tie oči, ktoré hovorili za ňu. Predstavila som si, že aj ja taká raz možno budem a konečne mi tento hrejivý pocit dodal trochu odvahy zaspať.

* * *

Ráno bolo upršané, ale aj tak za mnou Jared prišiel a prehlásil vec, ktorá ma dočista šokovala.

"Budeme sa učiť bojovať a bojové triky navzájom. Keď budeme dostatočne silný pôjdeme zachrániť tvoju rodinu a poobzerať sa po mojom otcovi."
"Čo-čože?"
"A čo si chcela robiť? Len tak tu sedieť?"
"Nie...ja..." Vlastne neviem čo som chcela robiť. Možno si len sadnúť a plakať nad svojím krutým osudom. Prežívať zo dňa na deň a možno na koniec dočista zošalieť.

"Dobre." Tvrdo som prikývla. Otočila som sa a zobrala si svoje dýky.

"Ideme."
"Teraz?" Prekvapil sa Jared.

"No vieš čo nie?! Počkáme si kým prestane pršať a kým moja rodina nezomrie." Ak už nie je mŕtva pomyslela som si, ale túto škaredú myšlienku som zahnala do úzadia mysle, aj keď viem, že sa mi ju asi nepodarí vymazať.
"Máš pravdu." Vzdychol a zobral si aj on svoj luk a "záchrannú" dýku si vopchal do vrecka na konci nohavíc.
"Budeš na mňa dlho ešte pozerať, alebo ideme?" Prebral ma Jared z môjho zízania na neho.
"Ja-jasné." Rýchlo som odvetila a zapýrila som sa, tak som sa radšej rýchlo zvrtla na päte a odkráčala som do daždivého počasia. Studené kvapky mi ihneď premočili oblečenie a mne začalo byť trochu zima, ale snažila som sa to ignorovať. Pevne som uchopila dýky a pozrela sa na Jareda nech urobí nejaké rozhodnutie. Kývol mi len hlavou ku stromu a ja som pochopila, že si ideme poriadne zaloviť.

Videli ste Sherlock Holmes ? Milujem ten film a ešte viac toho herca čo hrá Sherlocka. Je proste geniálny. Viem, že je to len film a on má scenár, preto nehovorím o genialite intelektuálnej, ale o hereckej. Aj ja by som raz chcela byť herečkou a dúfam, že sa aspoň raz priblížim k jeho výkonom:) Jeho meno ako môžete vidieť vyššie je Robert Downey Jr. Príde mi ako fajn a vtipný človek. Neviem čo by so Vám k nemu mala ešte napísať z mojej stránky a tak Vám sem dám niečo ešte o ňom:)

Narodil se 4. dubna 1965 v Greenwich Village, New York, USA herečce Elsie Fordové a nezávislému filmaři Robertu Downeymu. Celá rodina se díky otcově práci velmi často stěhovala. Po rozvodu rodičů však Robert zůstal se svým otcem v New Yorku. Na čas odjel studovat do Londýna klasický balet. Právě tam začaly jeho opravdové problémy s alkoholem a drogami. Z hodného a bezproblémového kluka se změnil v potížistu, kterého po třech měsících museli ze školy vyhodit. Vrátil se tedy domů do Ameriky a vydal se na školu v Santa Monice, kde však vydržel pouhý rok, než ho opět vyloučili.

Ďalej má ťažký život dostal sa do väzenia a blá blá blá... Takže ako môžete vidieť nebol to zrovna zlatúšik...

a takto sa z toho dostal:

V té době natáčel film Gothika a víc než filmový úspěch to pro něj znamenalo zcela nový začátek. Producentka filmu, Susan Levin, představovala pro Roberta nový smysl života a rozhodla se mu podat pomocnou ruku. V srpnu 2005 se vzali.

Jeho život se obrátil zpět na lepší kolej. Začal znovu točit kvalitní filmy, stýká se opět se svým dospívajícím synem a dokonce s manželkou uvažují o založení rodiny.

(zdroj: Wikipedia) Mimochodom prepáčte, že je to po česky, ale nenašla som to v slovenčine na Wiki a nechcelo sa mi to prepisovať...proste som lenivá, ja viem:D

A taktiež vidal aj album s názvom The Futurist kde veľmi dobre spieval :D

Takže, kto by chcel mať vyššiu návštevnosť? Každý človek naviac sa ráta! Keďže už som zúfalá, pretože po mojom pozastavení na blogu nemám moc komentárov, aj keď návštevnosť je rovnaká ako pred tým, som sa rozhodla, že si spravím v menu niečo ako rubriku Moji čitatelia a tam dám každého kto mi bude pravidelne, alebo aspoň raz za čas

písať na moje/u poviedky/u.
Ak budem vidieť, že moje poviedky naozaj čítate, máte na mojom blogu a v mojom menu čestné miesto:) Bude tam aj odkaz na Váš blog a kto nemá blog aj tak tam bude aspoň jeho prezývka;D